Prekvapená som vošla s balíčkom do izby. Položila som na stôl a opatrne som dávala dole nádherne uviazanú červenú mašľu. Škatuľa bola ešte prelepená lepiacou páskou a niesla nápis- otváraj opatrne. Opatrne so teda odlepovala pásku a pozrela sa dnu.

Čakala som od môjho priateľa „ recesistu“ naozaj skoro všetko, ale toto teda nie! Na dne malého priestoru ustrašene na mňa hľadelo veľkými nádhernými očami malé šteniatko. Mám panický strach zo psov a až teraz som pochopila náhly odchod môjho priateľa.

Čo teraz budem robiť ? Čo s týmto nechceným darčekom ? Nechala som ho na stole a odišla som si do kuchyne urobiť kávu a porozmýšľať, čo ďalej- ten pes jednoducho nebude v mojom byte !
Pila som kávu a rozmýšľala:

• Na ulicu ho predsa len nevyhodím
• Ktorá priateľka by sa mu potešila ? Nenašla som takú.
• Vrátiť dar je neslušné!
• Odniesť ho do útulku- to mi prišlo neľudské
• Nechať si ho- neexistuje! Bojím sa psov aj malých už od detstva.

Káva bola dávno dopitá a ja som hľadala v sebe odvahu, ako vojsť do izby a skontrolovať nechcený dar. Ešte som nebola rozhodnutá kam ho dám. Bola som ale skalopevne presvedčená o tom, že pes ide preč z môjho domu. Pomaly, pomaličky som otvárala vystrašene dvere a upriamila som pohľad na škatuľu na stole. Juj, bola prázdna! Ja hlúpa som si myslela, že psíča čaká na moje rozhodnutie o jeho ďalšom živote pekne a pokojne na pôvodnom mieste. Ale mýlila som sa.

Čo teraz? Opatrne so zatajeným dychom so vošla do izby a pohľadom som ho začala hľadať. Nebol ani na stole, ani pod ním. Zrazu som ho zbadala v schúleného v mojom kresle a vystrašene sa to psíča na mňa pozeralo. Neviem kto mal väčší strach . Dokonca som vykríkla a chúďa sa stočilo do ešte menšej guľôčky. Evidentne malo zo mňa panický strach. Ale to som nechcela ! Nechcela som ťa vystrašiť. Iba som ťa jednoducho tu nechcela mať. Môj pohľad náhle zmäkol a srdce mi nedalo- zobrala som psíča s veľkým strachom do ruky , klepalo sa rovnako ako ja- veľmi. Opatrne som ho pohladkala . Pohľad psíka, ktorý na mňa uprel ma jednoducho dostal. Všetky úvahy o tom kam s ním- boli zrazu zbytočné.